Rekreačné  zariadenie OZ PŠaV sa nachádza v rekreačnom  stredisku  Čingov   v severovýchodnej  časti   Národného  parku Slovenský    raj,   na  sútoku   Tomášovského  potoka  a  Hornádu  a  na   priľahlých  svahoch  v katastrálnom území Smižany a  Spišské Tomášovce.
       V rámci cestovného ruchu má celoštátny význam. Z väčšej časti spadá priamo do národného parku a len okrsky Hradisko a Džurkovec spadajú do ochranného pásma národného parku.
       Nachádza sa tu najstaršie osídlenie v SRNAPe: Smižanské Hradisko (neolit – mladšia doba kamenná, cca 5 000 r. pr. Kr.); najstarší nález nástrojov neandertálskeho človeka, (paleolit - medziľadová doba riss/wurm), zaliatych v travertínoch spodnej terasy Hincavy pri PP Hranovnické pleso - cca 70 000 rokov staré a tiež aj významné archeologické nálezisko (slovanské osídlenie Hradisko).
       Pieskovcový  lom  Ďurkovec  pri  Spišských  Tomášovciach   je  paleontologická  lokalita
s nálezmi fosílií spred 45 mil.rokov, z rokov treťohorného mora TETHYS hlbokého do 200 m
       Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska, r.1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v r. 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha..     
       Traduje sa, že menom RAJ nazvali prvýkrát kartuziánski mnísi svoj kláštor na Skale útočišťa - dnešnom Kláštorisku, keď ho po 200-ročnom pôsobení v roku 1543 opúšťali; pomenovanie SLOVENSKÝ RAJ bolo prvýkrát použité pred 85 rokmi v časopise Krásy Slovenska č. 2-3/1921.
       Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina). Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy - závrty, škrapy, podzemné jaskyne a diery (Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Čertova diera).